Prečo mať priamo vytýčenú cestu k cieľu NIE je vždy tá najlepšia možnosť?


Dnešná spoločnosť je nastavená tak, že čím ďalej, tým viac je v móde podnikať, prekonávať druhých aj seba, byť manažér, právnik, lekár, proste nastaviť sa na priamy smer a dosiahnuť cieľ. Očakáva sa od nás, že budeme úspešní, že budeme mať dobrú prácu, deti budú chodiť na prestížne školy, že budeme mať doma robotov, ktorí za nás budú všetko robiť, a pod. Áno, tam smerujeme.  Niektorí idú za svojimi cieľmi a snami aj cez mŕtvoly, iní sú spokojní, keď sa dotknú svojho sna aspoň čiastočne. Každý z nás má nejaký cieľ. Okrem každodenných, ako je napr. vstať z postele až po ovládnutie sveta či objavenie lieku na hlúposť.

Predstav si to ako mapu, na ktorej máš zaznačené ciele krížikom akoby tam bol poklad a Ty stojíš na mieste označenom ako bod A a Tvoj cieľ je označený ako bod B. Aké jednoduché. Prejsť prstom po mape, no v skutočnosti tak náročné sa tam dostať. Koľko prekážok musí človek prekonať, koľko energie zo seba odovzdať, koľko obetovať, aby ten cieľ, ktorý si na začiatku stanovil aj dosiahol.

No čo ak cieľ, ktorý sme si vytýčili, nie je to, čo naozaj chceme? Alebo, čo ak cesta k cieľu, pre ktorú sme sa rozhodli, nie je tá správna?

Neboj sa, žiadna filozofia ani podobné omáčky. Každý z nás si volí cestu k cieľu sám. Niektorí si vyberajú ľahšiu cestu, ako aj ľahšie ciele, iní majú radi výzvy, a preto si vyberajú náročnejšie ciele. O tom, ako si správne nastaviť ciele, aby si ich aj úspešne dosahoval, si povieme v inom článku.

Uveďme si príklad: Jožko z Hornej Dolnej sa rozhodne, že jeho cieľ je kúpiť si vilu na Kanárskych ostrovoch do 5 rokov. Bude chodiť do práce skoro ráno a odchádzať ako posledný, len aby našetril peniaze na nový domov. Nastaví sa ako automat a nemyslí na nič iné, len na svoju vilu, každé ráno vstáva s predstavou, ako pije limonádu na obrovskej terase a zaspáva s predstavou zapadajúceho slnka. Je zrejmé, že jeho vnútorná motivácia je dostatočne silná na to, aby sa mu tento sen naozaj splnil. Nemá žiadne záväzky ani deti, takže čo zarobí, polovicu si odloží a zo zvyšku vyžije. O päť rokov Jožko stojí pred krásnou, veľkou vilou s obrovským bazénom. S veľkou radosťou otvorí dvere a úžasom hľadí, že jeho sen sa stal skutočnosťou. Ľahne si na posteľ. Celý unavený a sám. Po mesiaci sa Jožko rozhodne, že svoju vilu predá. Prečo? Nie, nie je to hlupák. Uvedomil si, že hoci si svoj sen splnil, urobil maximum, prekonal seba, bol najlepší v práci, ale to nie je to, po čom v skutočnosti túžil. On v skutočnosti túžil žiť šťastný život so svojou rodinou, no to sa kúpiť nedá. Ani pocit domova sa nedá kúpiť, hoci si ho aspoň takto chcel navodiť.

Je pravda, že ten pocit, ktorý keď dosiahneš to, po čom si dlho túžil, je krásny. Ale ak je to materiálne, tak tá radosť po istej dobe opadá. Problém však je, že cieľ vnímame ako tú konečnú zastávku a nie tú cestu, po ktorej ideme.

Iný príklad. Predstav si, že sedíš v aute a Tvoja navigácia ukazuje cestu napr. do Španielska. Preradzuješ rýchlosti na diaľnici, počúvaš hudbu, prípadne ješ či telefonuješ. Nič zvláštne. Okolo sa mihajú stromy, ľudia, obchody, ježko, ktorý Ti kýva na cestu, no Ty to nevidíš. Nevidíš tú krásu naokolo. Lebo pozeráš len dopredu a nie okolo. Teraz vynechajme bezpečnostné opatrenia na cestách, ale zamerajme sa na to, že v živote nič nefunguje takto priamočiaro. Na tej ceste je aj križovatka, kde v prípade, že máš červenú, musíš zastaviť. A ona tam minimálne raz bude. Aj v živote je to tak. Niekto má červenú na každej križovatke, teda sa musí životom prebíjať a učiť sa väčšej trpezlivosti, stále naráža na nejaké prekážky, niekto to má ľahšie v tom, že má šťastie na ľudí a pod. Zakaždým si premysli, či cieľ, ktorý si si stanovil, je v súlade s Tvojimi hodnotami a že či je tento cieľ prospešný aj pre iných alebo len pre Teba.

Avšak pamätaj! 

Nikdy nemáme všade zelenú vlnu, nikdy to nie je tak, že sa nám vo všetkom a vždy darí a niekedy sa potrebujeme aj zastaviť a prehodnotiť si, či to, za čím sa ženieme, má naozaj taký zmysel alebo to chceme preto, lebo je to dnes v móde, aby sme nezaostávali za druhými, aby sa nám neposmievali, či iné nezmysly. Či neinvestujeme energiu a čas ako Jožko z Hornej Dolnej do niečoho, čo v konečnom výsledku nechceme, až tak nepotrebujeme alebo neprinesie nám takú hodnotu, akú očakávame či chceme. Možno práve tá križovatka je znamenie, že sa máme zastaviť, odbočiť a ísť iným smerom. Aj za cenu toho, že zmeníme svoj pôvodný cieľ. No nikdy nevieme, či toto rozhodnutie nám neprinesie väčší zisk, ako to, ktoré sme si vopred tvrdohlavo určili. Čo myslíš?

Ako je to u Teba? Si človek, ktorý si ide priamočiaro za svojim cieľom a neobzerá sa naokolo po iných uličkách alebo nechávaš sa unášať životom?