Aký má význam meniť sa kvôli druhým ľuďom?


„Ty si taký neporiadny! Ja byť Tvoja mama, tak už dávno nebývaš pod spoločnou strechou. Ty vôbec nie si romantický. Od rána nerobíš nič iné, len sa flákaš. Nemáš nič na práci? Pozri sa na seba! Veď Ty ani sa ani nevieš postarať sama o seba a nie o toho psa! Mal/a by si sa zmeniť.“

A obrovské množstvo ďalších výčitiek, ktoré v konečnom dôsledku nikam nevedú alebo ak aj vedú, tak nemajú taký význam, ako by si to tá druhá strana možno predstavovala.

Hovorí sa, že muž vstupuje do manželstva s cieľom, že žena sa nezmení, ale ona sa zmení. Žena vstupuje do manželstva s cieľom, že muž sa zmení, ale on sa nezmení. Prečo je tomu tak? Je to preto, lebo muži sú natoľko leniví, že sa im nechce meniť alebo ženy sú natoľko akčné, že potrebujú byť každý deň inou ženou? Čo si o tom myslíš?

Ono to funguje nejak takto…

Čím sa partneri viac poznajú, tak zisťujú o sebe veci, ktoré predtým (na začiatku, teda vo fáze, keď máš pocit, že lietaš) nevšimli. Niektoré tolerujú, na niektoré si zvyknú. A nájdu sa aj vlastnosti, ktoré tomu druhému vadia a potom si ho začnú meniť podľa svojich predstáv. A zrazu zistia, že to, čo z toho vzniklo, je len ich nejaká zidealizovaná predstava, ktorú si na začiatku vytvorili a prerobili v praxi.

Je to ako keď obraz, ktorý niekto namaľoval, premaľuješ. Lenže stále ten podklad, teda maľba aj plátno ostáva to isté! Môžeš maľovať koľko chceš aj čo chceš, ale už nikdy nebude to plátno biele. A teda nikdy nebude človek úplne iný resp. taký presne ako ho chceš mať Ty. Preto nemá význam meniť človeka, keď si ho spoznal takého aký je, len si na začiatku nevidel to, čo sa skrýva za tým, lebo na začiatku ani nemôžeš spoznať celého človeka, preto sa ľudia spoznávajú veľmi dlho. 

Je pravda, že keby boli všetky veci jednoduché a okamžite by sme ich vedeli či videli, tak by sme sa asi nudili, nemali by sme objavovať, ale niekedy si myslím, že prerábame aj niečo, čo je pekné, ale už nevieme, čo by sme chceli, tak to začneme meniť. I keď sa nebránim inováciám, ale môžeme meniť všetko naokolo seba, ale tá podstata v nás tam ostane. 

Jedna strana mince je vonkajšia zmena. Teda to, že sa chceme páčiť. Nielen sebe, ale aj druhým. Hodiny trávené v posilovni spolu s upravenou stravou sa po istom čase ukážu aj na postave. Človek má hneď zo seba lepší pocit a tie pohľady a komplimenty proste lichotia. Avšak stále je to zmena, ktorá je navodená vnútorne a sýtená našou motiváciou. Proste túto zmenu chceme a výsledky majú pozitívny dopad nielen na našu subjektívnu pohodu, na to, že sa dobre cítime, ale aj okolie nám dáva okamžitú spätnú väzbu, že sa im táto zmena páči.

To je ako keď si kúpiš nový kabát a všetci Ti ho začnú chváliť, ako Ti pristane. Niekedy spraviť zmenu, v zmysle vyjsť zo svojej komfortnej zóny resp. z toho stereotypu nemusí byť ani výzva, len jednoducho krok k tomu, aby sa veci istým spôsobom pohli. Napr. ak žena, ktorá dlhodobo (10 rokov) sa oblieka stereotypne (džínsy a rozťahané tričko) a v jeden deň si na stretnutie po 10 rokoch zo školy vezme krásne červené šaty, ktoré jej všetci pochvália, hoci pol hodinu pred stretnutím trucovala, že je v nich tučná a pod., jej môže dodať viac sebavedomia a podporiť ju v tom, aby chodila častejšie do spoločnosti a nebála sa experimentovať a skúšať niečo nové aj vo svojom veku. Teda aj malá zmena môže navodiť veľké veci.

Čo však druhá strana mince? Tou je vnútorná zmena. To je už trošku horšie. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o našu osobnosť a vlastnosti, ktoré sú buď vrodené a sú súčasťou nás alebo ak sa rozhodneme, že ich chceme zmeniť, tak sa nám buď nedarí,  výsledky sa nedostavia alebo ich nevidíme alebo aj keď sme ich zmenili, tak zistíme, že to už nie sme my, ale niekto iný. Čiže aký má zmysel sa meniť pre druhých?

Ak je nejaká vlastnosť, ktorá Ti prekáža v zmysle, že Ti narúša povedzme každodenné fungovanie, tak ju zmeň. Hoci, ak si raz nezodpovedný, tak ono síce sa to dá zmeniť, ale keď to už máš raz v sebe, tak to pôjde ťažko. Budeš musieť mať veľkú motiváciu, ale pôjde to. Ak sa máš však zmeniť len kvôli tomu, že sa niečo tej druhej osobe nepáči, ale Tebe to nevadí, tak to nemeň. Totižto ľudia sú ako naše zrkadlá. Častokrát druhým vadí na nás to, že im vadí na sebe.

Uvediem Ti príklad. O žene, ktorá Ti bude hovoriť, že je nepekné ohovárať druhých a že ona to nerobí a nechápe, ako môže ženy robiť takéto veci, stretneš o dva bloky ďalej ako venčí čivavu a „rozpráva“ sa so susedou, ktorú poznáš, že celé dni len sleduje ľudí a vyzvedá, zistíš, že sama to robí.

Ak si to zosumarizujeme, tak odpoveď je, že nemá to ŽIADNY zmysel ani význam meniť sa kvôli druhým. Má to význam len vtedy, keď chceš urobiť zmenu, ale iba kvôli SEBE. Nie kvôli druhým. Nikto nemá právo Ťa meniť, iba Ty sám. Buď sám sebou a ľudia, ktorým na Tebe záleží a niečo im na Tebe vadí, tak Ti to povedia úprimne. Potom bude na Tebe, či to budeš chcieť zmeniť alebo nie. Ľudia, ktorí Ťa chcú využiť alebo chcú z Teba vyťažiť, budú Tebou manipulovať a pretvárať si Ťa tak, aby si im „poslúžil“ čo najviac a potom Ťa odhodia ako papierik od cukríka. Nikto nie je dokonalý, stále bude niečo, čo bude Tebe alebo druhým vadiť, s čím nebudeš spokojný, nikdy sa nestretnú dvaja ideálni ľudia, ktorí si vo všetkom sadnú, ale o tom je sféra rozvoja, posúvať sa niekam, akceptovať a prijať toho druhého a o tom sú aj tí správni priatelia. Nemám pravdu?

Ktoré vlastnosti si na sebe zmenil? Ako to ovplyvnilo Tvoj život? Stalo sa Ti, že aj Teba chcel niekto zmeniť?