[PRÍBEH]:“Nie celý človek Ťa rozčuľuje, ale len nejaká jeho zložka, vlastnosť, názor,…“


Jeden muž sa rozhodol, že sa bude starať o trávnik pred domom, v ktorom býval a vypestuje z neho pravý anglický trávnik. Venoval tomu každú voľnú chvíľu. Už bol skoro pri cieli, keď si na jar všimol, že sa v jeho trávniku uchytilo niekoľko púpav, ktoré hneď vystrčili svoje žiarivé kvety. Nelenil a išiel ich vytrhať. Ale nič nezmohol. Každý deň sa objavilo niekoľko ďalších žltých kvetov. Kúpil na nich silný jed. Nezabral. Od toho dňa sa jeho život stal ustavičným bojom proti žltým kvetom, ktorých každú jar pribúdalo. „Čo mám s nimi robiť?“ pýtal sa zúfalo manželky. „Skús ich mať rád,“ odpovedala mu pokojne. Pokúsil sa o to. Po nejakom čase mu žlté kvety pripadali ako umelecké dielo zdobiace smaragdový trávnik. Od tej doby žil šťastne.

Čo naviac mám k tomu ja?

Povedzme si narovinu. Koľko ľudí nás v našom okolí rozčuľuje? Či už svojimi názormi, postojmi, možno aj svojou existenciou, možno sa nám otvára pomaly nožík vo vrecku, keď ich už len vidíme alebo počujeme. Teraz sa nebavme o nejakej projekcii alebo zrkadle atď., že čo je tá zložka, ktorá nás tak hnevá, čo má ten človek a my nie alebo možno odkiaľ pramenia tie jeho/ jej názory, čomu ten človek verí/ neverí, apod. (to je na hlbší rozhovor), ale otázka je: „Prečo sa nepokúsiš mať ho/ju/ich rád?“ Proste LEN TAK. Nehľadaj za tým, prečo by si mal/a. Ja sa pýtam, „A prečo nie??“ Čo Ti v tom bráni? Už len týmto sa môže niečo zmeniť v Tvojom živote. Tak, že ich prijmeš a budeš mať úprimne rád. Nie je to však jednoduché. A možno si povieš, že to určite neurobíš. Načo. Ja to plne rešpektujem. Je to Tvoje rozhodnutie.

Popremýšľaj aspoň nad tým, že nie celý ten človek Ťa rozčuľuje, ale len nejaká jeho zložka, vlastnosť, názor, atď. A Ty tým, že Ťa rozčuľuje, ho zväčša odpíšeš celého. Častokrát počúvam: „Lebo on je idiot! Tak sa s ním nebavím…“ alebo „To je taká krava!“ Možno je to o tom, že len nevieš, ako s ním komunikovať alebo máte odlišný „vesmír“ či hladinu, na ktorej sa pohybujete, ja neviem. To vieš Ty. Ale to je v poriadku. Nemusíš toho človeka milovať alebo neviem čo s ním robiť…

Každopádne ten hnev, ktorý máš, je energia, ktorú mieriš v konečnom dôsledku proti sebe. Hnev je jedna zo základných emócií, teda je nám prirodzený, ale napr. závisť, nenávisť sú emócie, ktoré kazia náš charakter, ktoré sme sa naučili, keď sme nedostali to, čo sme chceli, namiesto toho, aby sme ľudí obdaruvávali láskou a dopriali im to, čo majú a boli za to vďační. Radšej nechaj ľudí odísť, aj keď budeš zlomený, ale nevysielaj im negatívnu energiu, choď ďalej a prijímaj situácie s pokorou, to pekné si ťa nájde, príde k tebe, to ostatné Ťa naučí. Nechaj ten život voľne plynúť a netlač na pílu.

príbehy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *