Žili raz mladí manželia, veľmi chudobní, ale šťastní a plní vzájomnej lásky. Ona mala nádherné husté čierne vlasy stiahnuté do dvoch hrubých vrkočov, ktoré jej siahali priam po kolená. Hoci nebola krásavica, ale každý, kto ju videl, musel ju obdivovať pre jej vlasy. On bol úradník na tom najnižšom poste a jediné, čím by mohol vzbudiť záujem okolia, boli jeho zlaté vreckové hodinky. Zdedil ich po otcovi, ale bez potrebnej zlatej retiazky, ktorá visiac z jeho vrecka, by každého upozornila, že je ich majiteľom. Pochopiteľne, že veľmi chcel mať takú retiazku a ona o jeho túžbe vedela. Aj ráno na Štedrý deň si predstavovala jeho radosť, keby mu ju darovala. Nemala ale peniaze na nijaký vianočný dar, kdeže zlatú retiazku! Zrazu dostala nápad. Vybrala sa bez váhania do mesta, predala svoje krásne vlasy a utekala k zlatníkovi. Kúpila mužovi zlatú retiazku, tú, ktorú on vždy vo výklade obdivoval. On keď išiel domov z úradu, si všimol, že vo výklade u zlatníka už nie je zlatá retiazka a zamrzelo ho to. Ale na jej mieste ležala krásna spona do vlasov. „To by bol pravý vianočný dar pre moju ženu“ – pomyslel si. Ani on neváhal, vymenil svoje zlaté hodinky za zlatú sponu do jej vlasov. Pod vianočným stromčekom jej dal sponu do vlasov, ktoré si odstrihla a ona mu retiazku k hodinkám, ktoré predal… 

Čo v tom vidím naviac ja?

„Kupujeme si produkty v súlade s tým, ako sa vidíme, hodnotíme a tiež ako chceme, aby nás videlo naše okolie. Schválne: Ak by si si mohol vybrať medzi Ferrari a Škodou Fabiou, pre ktoré by si sa rozhodol? Ja viem, možno trošku extrémny príklad, ale pointa je tá, že skutočnosti si nekupujeme produkt, ale emóciu, ktorú ten produkt so sebou nesie. Konkrétnejšie, nejde o samotný produkt, teda v tomto prípade auto, lebo ak ho človek raz potrebuje (tak ako sa najesť), tak si to kúpi, ide o to, čo nakupuje (značku), teda pomer kvalita verzus cena. Teraz však nejdem rozoberať to, či na to človek má peniaze, teda či si to môže alebo nemôže dovoliť, hoci nechcem ani tento fakt ignorovať, bavme sa o priemernom človeku s priemernou/lepšou výplatou. Z výskumov sa ukázalo, že ak respondentom ukázali produkty, ktoré nezobrazovali značku, ale iba cenu, tak prirodzene si vybrali drahší produkt. Celkovo existuje množstvo výskumov, vďaka ktorým sa snažia výrobcovia prispôsobiť produkty tak, aby sa naša spotreba zvyšovala a boli sme na systéme viac závislí (výskumy na imidž produktov, na odmeňovanie vo forme kupónov, zliav, rôzne kampane, kde sa sleduje podľa veľkosti zrenice, ktorý produkt je lákavejší, apod.) Čo to znamená?

Dnešné marketingové kampane či na internete alebo v obchodoch majú o nás množstvo informácií, na základe ktorých nám chodia na mail či do schránok ponuky podľa toho, čo nakupujeme. Takisto reklamy sú nám také prezentované. Okrem psychológie farieb využívajú aj emócie. Nie jedna reklama je o tom, či chceš sa cítiť komfortne a luxusne (autá, hodinky, postele,…), ako chlap (antiperspiranty, doplnky výživy, obleky), aby tvoje deti sa cítili spokojne a v suchu (plienky), atď. Všimni si, aké slová používajú v reklamách. Veď sú na to výskumy (panelové, prierezové apod.) Jasné, že frajerke kúpiš niečo pekné na seba, lebo chceš, aby Ťa reprezentovala, aby nosila niečo, v čom bude vyzerať dobre a páčila sa Ti. Sú ľudia, ktorí si idú vystáť niekoľko dní na nový iPhone, lebo nechcú prísť o ten pocit, že oni ho mali ako prví.

Ak máme niečo, čo odzrkadľuje naše JA, dáva nám to jednoducho vyššie sebavedomie, našu hodnotu. A dokonca práve značky, ktoré nepotrebujú takúto reklamu (sú reklamou sami o sebe), sú pre ľudí najprestížnejšie. Videl si niekedy reklamu na Apple? Alebo hodinky Rolex? Alebo na Ferrari? Maximálne v nejakých prestížnejších časopisoch, inak nie. No je to niečo, čo ja považujem za umelé zvyšovanie sebavedomia (akýsi doplnok), ktorý nám síce ho zvýši, ale len na krátku dobu. Ľudia, čo majú nízke sebavedomie, ho majú tendenciu aspoň takto zakrývať, teda si zvyšovať. Keď produkt prestane fungovať, tak automaticky si človek kúpi nový. Lenže na tomto pocite sme závislí, tak ako na ocenení, apod. Jednak nechceme pred ostatnými vyzerať, že si niečo nemôžeme dovoliť a jednak potrebujeme mať akúsi prestíž, spokojnosť so sebou. A teda, skúste si pri najbližšom nákupe prehodnotiť, či ten produkt kupujete kvôli tomu, že ho potrebujete alebo chcete. A ak ho chcete, tak preto, aby ste si niečo zvýšili alebo cítili sa lepšie? A nedá sa táto potreba uspokojiť aj inak? Ide mi o to, aby si neprisudzoval svoje šťastie nejakým predmetom, resp. niečomu, na čom začneš byť pomaly chorobne závislý a dokáže Ťa ovládať. 

Ak by som sa na záver mala vrátiť k príbehu, tak ak chceš vyvolať radosť druhým, a teda aj sebe, tak im daruj pocit, ktorý viete, že ich spraví radostnejšími a šťastnejšími a spoj to aj s láskou. Či to budú materiálne, zážitkové či iné dary, je na vás. No nepozeraj sa na veci podľa toho, akú hodnotu majú podľa Teba a či je to veľa alebo málo. Myslím najmä finančne. Pozeraj sa stále na hodnotu a pocit, ktorý prinesú tomu, komu ich daruješ.“