Ak má niekto narušený obsah myslenia, to znamená, že nevie rozlíšiť, čo je a čo nie je skutočné. Trpí tzv. BLUDOM, ktorý možno definovať ako mylné a nevyvrátiteľné presvedčenie. Jednoducho povedané, že ten človek je plne presvedčený o tom, čo vidí, počuje alebo cíti a nikto mu to nevyvráti ani keby sa postavil na hlavu. Čiže ak ten človek Ti bude hovoriť, že na Tvojej hlave sedí obrovská mucha s červenými očami a má na sebe ružové tangá, tak to myslí naozaj vážne. Podľa psychiatrov je blud vždy súčasťou duševnej poruchy. V rámci porúch obsahu myslenia rozlišujeme paranoidné, depresívne a expanzívne bludy. V tomto článku sa budem venovať bližšie paranoidným bludom a o ostatných si povieme niečo viac v ďalších článkoch. Tak poďme na to!
Čo sú paranoidné bludy?
Paranoidné bludy súvisia so vzťahovačnosťou, nedôverou a ľudia s týmito bludmi majú presvedčenie, že iní ľudia sa bavia o nich. Občas každý z nás má pocit, že je paranoidný a že si namýšľa, no u týchto ľudí je to v extrémnej forme, doslova sú o tom presvedčení, aj keď to tak vôbec nie je. Zdravý človek si dokáže povedať, že „no, to som si asi len domyslel alebo to je len moja verzia, asi sa mi to len zdá,“ no pri paranoidných bludoch to tak nie je. Nie je to pre daného človeka len zdanie.
Aké paranoidné bludy rozlišujeme?
V prvom rade to je už spomínaný paranoidný blud. „Všetci sú proti mne, šéfka sa na mňa dnes ráno neusmiala, určite mi teraz nedá koncoročné prémie, kolega na mňa divne zazerá, určite tuší, že tie klobásy, čo mám doma, nie sú z obchodu a udá ma na polícii, sedím v električke a dievčatá predo mnou sa smejú, určite na mne,…“ Človek má proste pocit ohrozenia, myslí si, že určite sa ľudia rozprávajú o ňom, má pocit vzťahovačnosti.
Ďalším typom paranoidných bludov je perzekučný blud. Je veľmi podobný paranoidnému bludu, ale s tým rozdielom, že ten človek verí tomu, že ľudia naokolo sa o ňom nielen rozprávajú, ale že ho dokonca aj prenasledujú. Je rozdiel, ak si človek myslí, že ho niekto nemá rád a keď začína podnikať konkrétne kroky voči niekomu, o kom je presvedčený, že ho aj prenasleduje. Uveďme si reálny prípad.
Pacientka má pocit, že ju prenasledujú mimozemšťania, a preto zabarikáduje všetky škáry v dome. Zo skrine vezme med, lekvár alebo hocičo, čo je lepkavé a všade, kde sú škáry, tak nanesie túto hmotu, aby sa ochránila pred mimozemskými bytosťami, aby sa k nej nijak nedostali. Prekvapený syn príde domov s nechápavým výrazom v tvári. Všade, kde sa pozrie, sú larvy a hmyz, ktorý sa zachytil o lepkavú hmotu. Na otázku „Prečo si to urobila?“ dostal odpoveď, že „Oni prejdú aj cez škáry, a preto som to musela utesniť a keďže som nemala nič iné pri sebe, tak som to musela utesniť tým, čo som mala doma.“
A to je už blud. Pretože aktívne konala…
Ďalej tu patrí emulatórny blud. Je nazývaný aj ako žiarlivecký blud. Myslím, že to aj Ty poznáš, aká vie byť žiarlivosť nepríjemná. Keď vidíš ako sa partner/ka pozerá alebo usmieva na niekoho druhého, koho nevnímaš ako „kamaráta,“ ale spúšťa v Tebe ten pocit, že by si ho najradšej roztrhal na kusy. A ešte keď vidíš tie správy, ktoré si posiela s nejakým cudzím chlapom a rozhodne nevyzerajú „nevinne,“ tak Ťa ide od nervov poraziť. Áno, každý to pozná. Vtedy radšej narátaj do desať a radšej si to nechaj vysvetliť a dúfaj, že tá reálna verzia nie je horšia ako tá, ktorú si si domyslel. Avšak toto je ešte kvázi v poriadku. Ale blud je to vtedy, ak robí veci, ktoré nie sú v norme a sú mimo obyčajnej vzťahovej žiarlivosti, uveďme si príklad:
„Manželka varí obed v kuchyni a manžel pozerá telku. Niekto zazvoní pri dverách. Manžel otvorí a na prahu stojí starý 70-ročný dedko, ktorému sa trasú ruky a skromne prosí o pohár mlieka do koláča. Manželka pribehne s úsmevom a pohárom a jemne, aby nerozliala, ho podá dedkovi. Manželovi stúpne tlak, začne funieť, ťahá manželku za sukňu a zatvára dvere, aby sa na ňu ten „starý chren“ nepozeral ani minútu.“
Jednoducho tá osoba vidí nepriateľa v každom…
A nakoniec kverulačný blud. Týmto bludom trpia ľudia, ktorých nazývame „chronickí sťažovatelia.“ Sú to ľudia, ktorí majú tú potrebu stále vypisovať na sociálne úrady alebo prezidentovi, ako je celý systém nastavený proti nim. Od normálneho občana sa líšia tým, že po istej dobe to každého prestane baviť, proste ak človek nedostane odpoveď na svoj list alebo email povedzme do pol roka, tak to ďalej nerieši, ale títo chronickí sťažovatelia sú natoľko vytrvalí, že sa posielaním listov zaoberajú celé roky. Nerobia nič iné, len vypisujú opakovane, bez prestávok.
Takže odteraz, ak budeš mať pocit, že Ťa niekto prenasleduje alebo že prehnane žiarliš, tak žiadna panika, ešte netrpíš paranoidným bludom, ale daj si pozor na to, aby to nenabralo chorobný spád…
