[PRÍBEH]:“Dni, ktoré prežívaš, sú tehlami tvojho budúceho domu.“


Jeden majster dlhé roky pracoval vo veľkom stavebnom podniku. Raz dostal príkaz postaviť ukážkovú vilu podľa svojej chuti. Mohol si vybrať miesto, ktoré sa mu najviac páčilo, a nehľadieť na výdavky. Hneď sa dal do práce, ale podľahol pokušeniu využiť slepú dôveru. Použil podradný materiál, zamestnal neodborníkov za nízku mzdu a takto ušetrené peniaze strkal do vlastného vrecka. Keď bola stavba hotová, pri malej slávnosti odovzdal majster riaditeľovi kľúč od vily. Riaditeľ mu ho s úsmevom vrátil, stisol mu ruku a povedal: “Túto vilu prijmite ako dar na znak úcty a vďačnosti.” Dni, ktoré prežívaš sú tehlami tvojho budúceho domu…

Čo naviac mám k tomu ja?

Skúsme si spraviť paralelu medzi domom a svojim životom. Aký je to pocit, keď konečne po celom dni prídeš domov? Odhliadnuc od povinností, ktoré Ťa ešte čakajú. Domov nám dáva pocit bezpečia, tepla, pohodlia, cítime sa v ňom príjemne, môžme si ho zariadiť zväčša podľa svojich predstáv a je na nás, koho doň vpustíme. Domov sú aj ľudia, s ktorými bývame, ktorých máme radi. Teraz si predstav, že ten domov si Ty sám. Ako to u Teba „doma“ vyzerá? Cítiš ten pocit bezpečia, lásky, slobody či pohodlia? Máš radosť, keď prídeš k sebe domov? Do svojho vnútra? Možno mi povieš, že „nie, Simi.“ Možno mi povieš: „Ja k sebe domov ani nechodím, možno tak na Vianoce.“ alebo „Je tam strašný bordel.“ alebo „Áno, každý deň upratujem.“ Rôzne prístupy, rôzni ľudia. Človek si môže prečítať aj milión kníh a článkov, ale keď tú zmenu nezažije, resp. kým ním neprejde akoby prúd a nezasiahne ho to, nevidí tie výsledky na sebe a na druhých, tak bude fungovať tak ako doteraz, pretože nemá pocit urgencie, nie je tlačený do kúta, aby bol nútený s tým niečo spraviť. Zažil si niekedy niečo, čo Ťa neskutočne nabilo energiou? Po čom ste sa cítil šťastne? Skús si to na chvíľu pripomenúť. Je to niečo, čo na Tebe zanechalo stopy a chcel si to zažiť znova a znova. Aj o tom je sebapoznanie. Je záhada, že niekomu vadí, keď sa neumyje počas dňa alebo smradľavé ponožky pohodené týždeň na stoličke, ale keď nosí v sebe niekoľko rokov potlačené nevyriešené spory, nenávisť, závisť a neviem čo všetko a všetko mu to tam hnije a rozožiera ho z vnútra, tak je s tým v pohode. Máš dojem, že to ľudia naokolo necítia? A mnohí sa ešte radi v tom „kúpu“ a ešte viac si ubližujú sami. Sám vieš, aký pocit máš z ľudí, ktorí dobre vyzerajú, ktorí Ťa priťahujú, ktorí sa o seba starajú aj vnútorne, s ktorými by si najradšej trávil celé hodiny, dni, pri ktorých máš pocit, že ich poznáš celý život,…

Čím skôr sa prijmeš a budeš mať rád to, aký si, začneš sa k sebe správať ako (v tomto kontexte) k novému bytu či domu, budeš udržiavať poriadok, čistotu vlastného domova (psychohygienu), nebudeš ignorovať signály, že niečo nie je v poriadku (a necháte tým hniť svoje vnútro), budeš sa viac spoznávať, snažiť sa byť k sebe menej povrchný a budeš sa starať o svoje záhrady (osobný rozvoj), aby k Tebe ľudia radi chodili a cítili sa pri Tebe bezpečne, pohodlne a uvoľnene, tým lepšie sa budeš Ty sám cítiť. Buduj si aj zážitky sám so sebou. Všetko je to proces, preto nemaj hneď nervy alebo sa rýchlo nevzdávaj, ak Ti to zo začiatku nepôjde. Je to súčasť cesty.

blog

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *