Psychologička Carol S. Dwecková vo svojej, mnohými zahraničnými slávnymi trénermi uznávanej a odporúčanej, knihe „Nastavenie mysle“, uviedla, že človek má tendenciu podliehať jednej z 2 typov myslí: fixnej alebo rastovej mysli. Aký je teda medzi nimi rozdiel?
FIXNÚ MYSEĽ má človek, ktorý:
- je plný strachu, bez záľub, snov, jeho myseľ ostáva rovnaká, nevidí, prečo by mal na sebe pracovať
- myslí si, že všetko je založené na talente a na osude,
- vníma zlyhania ako limit, hanbí sa za ne a záleží mu na tom, čo si myslia ostatní,
- sa zameriava na ľahké úlohy a teší sa z ich zvládnutia a vždy si vyberá tie menej obtiažne cesty
- si myslí, že len tí najinteligentnejší a vyvolení môžu dosiahnuť úspech,
- problémy rieši čokoládou, nadávaním a plačom,
- každého úspešného človeka opisuje ako inteligentného a šťastného
- má pocit, že so svojou situáciou nemôže nič urobiť.
Tento typ mysle vedie k depresívnym tendenciám a neúspechu.
RASTOVÚ MYSEĽ má človek, ktorý:
- sa vzdeláva, bojuje za svoje, ničoho sa nebojí, neustále posúva svoje hranice,
- všetko je podľa neho založené na tvrdej práci a opakovaných vzdelaniach,
- teší sa z každej výzvy, vyberá si úlohy, ktoré ho posunú vpred bez ohľadu na náročnosť a nebojí sa opakovane zlyhať,
- problémy rieši konštruktívne a z každého sa poučí, nerozčuľuje sa nad nimi,
- každého chváli a rešpektuje za to, ako sa námahou a neustálou snahou dostal tam, kde je.
Tento typ mysle zas vedie k spokojnosti a ďaleko lepším výsledkom.
CIEĽ: zmena z „fixnej mysle“ na „rastovú myseľ“…ale ako?
1. ÚSILIE ➡️ zručnosti sa dajú rozvíjať, úsilie vedie k rastu,
2. VÝZVY ➡️ konštruovať ich ako príležitosti, nie ako limity
3. CHYBY ➡️ vnímať ako príležitosti, nie sa im vyhýbať
4. SPÄTNÁ VÄZBA ➡️ je nápomocná, nebrať ju ako útok na osobu, ale oceniť ju a použiť k svojmu rastu.
Podľa Dweckovej je „rastová myseľ“ dôležitejšia ako IQ, a to je dôvod, prečo veľké mozgy ako Einstein či Tolstoj, boli považovaní celé detstvo za podpriemerne inteligentných.
“Či už si myslíte, že môžete, alebo si myslíte, že nemôžete, v oboch prípadoch máte pravdu.” (Henry Ford)