Deti dostali v jeden školský deň možnosť urobiť zo snehu veľké gule. „Rozdeľte sa na skupiny a vytesajte z nich niečo,“ povedal učiteľ. Jedni vytvorili obra. Druhým sa guľa rozsypala, ale nevzdali to, urobili aspoň trpaslíka. Tretí mávli rukou: „Nás to nebaví, oziabajú nás ruky.“ A guľu rozkopali. Dnes deti, zajtra dospelí.

Čo mám k tomu naviac ja?

1. bod: Jednoducho vždy budú ľudia, ktorí sa rozhodnú aj napriek prekážkam, že sa nevzdajú a pôjdu si za svojim cieľom, tak ako vždy budú ľudia, ktorí budú mať len veľa rečí a výhovoriek a budú Ťa odrádzať, kritizovať, hejtovať,  že ani Ty na to nemáš. Je na Tebe, do ktorej skupiny chceš patriť a čo si aj ochotný pre to urobiť. Opäť platí to, akých ľudí okolo seba máš. Nevyhadzuj svoje talenty, ktoré máš len tak do vetra. Sú to TVOJE dary, TVOJE prednosti, pracuj s nimi. Možno niektoré si ešte neobjavil a sú skryté. Je to priestor pre Tvoj rozvoj.

2. bod: Je na Tebe, ako si vytvoríš cieľ, aký bude farebný, príťažlivý, ako bude voňať, atď. Bude jednoducho len tvoj a Ty rozhoduješ, kto sa na ňom môže podieľať, tešiť sa s Tebou a Tvojich úspechov. Ak je ten cieľ pre Teba veľký a máš pocit, že ho nezvládneš, tak si ho rozdeľ na malé kúsky. Ak nevieš presne ako vyzerá, tak si ho nakresli, namaľuj, to je jedno. Ale pamätaj, že tak ako slona nezješ naraz aj veľké ciele si vyžadujú čas, vytrvalosť a usilovnú prácu na nich. Pritom je dôležité, aby si sa z každého kroku tešil a odmenil sa, pochválil, aby Ťa to viac motivovalo pokračovať ďalej. Buduj, tvaruj, hraj sa,…jednoducho rob, čo Ťa baví, bez ohľadu na to, čo si budú o tom myslieť druhí.