¡Hola! Toto je Sofia a je zo Španielska. Našla ma cez internet a keď som sa jej pýtala, že ako ma našla, tak povedala: „Zadala som do vyhľadávača, nech mi nájde niekoho s milým a pekným úsmevom.“ Humoristka. Bola tu v zimnom semestri 2018 na Slovensku na Erasme, a teda mi nedalo neopýtať sa, že prečo práve SK. Povedala, že „neviem, zavrela som oči a išla som prstom po mape a vyšlo to na SK.“ Chcela sa ísť pozrieť do KE, že jej mám robiť sprievodcu. No neber takú výzvu. Poviem vám, že ona neobsedí na zadku ani nepostojí 10 minút, ufff. Mala asi milión otázok, že som angličtinu prevetrala asi ako nikdy. Čo to po slovensky vie, ale keď prišla reč na to, že som sa začala učiť španielčinu, tak dostala som zo seba dve vety. A to jednu som tak skomolila, že som ju omylom pozvala na pohárik, upssss (teda tá veta sa používa vraj vtedy, keď chce muž zbaliť ženu). A to ma ju učili ešte spolužiačky na gymku, že keď túto vetu poviem, tak si nájdem nových kamošov…uhm! Aspoň, že sranda bola. Povedala, že vyzerám ako z Iránu alebo z Ruska a mám trochu črty ako z Vietnamu, ehm. No nie je zlatá? Jedna z jej top otázok dňa: „Prečo ráno, keď sa zobudím o 5, tak nikoho niet vonku?“ (To vidno, že nie je odtiaľ, haha). Páčilo sa mi, ako povedala, že u nich sú sociálne siete vonku, to znamená, že vyjdú von na ulicu a proste sa rozprávajú face-to-face a na SK si všimla, že ľudia sú tak trochu „close-minded.“ Keď sme sa bavili trochu o psychológii, tak povedala, že netušila, že psychológia môže byť tak vzrušujúca. Yeees!!! Mala môj obdiv, že je typ, ktorý nemá problém vycestovať sama hocikde a žiť naplno. Už teraz má celý zoznam, kam sa chystá najbližšie mesiace. Mám rada takéto spontánne stretnutia.  O deň na to si ma našiel vojak z Kalifornie. a to vraj omylom, keď hľadal svojho dlhoročného priateľa z Čiech. Som zvedavá, kto si ma zas nájde najbližšie…

DODATOK: Bohužiaľ v dnešnej internetovej dobe trávime omnoho viac času na sieťach, ako by bolo nutné či prínosné a potom sa divíme, že nevieme normálne komunikovať či sa bojíme vôbec niekoho osloviť na ulici a spýtať sa na cestu, prípadne zoznámiť sa. Ja osobne som tieto bariéry dala preč, hoci to bolo aj mne zo začiatku neprirodzené, ale paradoxne to niektorých ľudí až prekvapí. Ten záujem. A stále, keď som niekoho takto spoznala, tak to potešilo obe strany a sme doteraz v kontakte. Mňa doslova vytáča, keď vidím na každom kroku všade ako každý čumí od toho telefónu a vkuse niečo hľadá. Zistila som, že na nete je halda povrchných vzťahov a čím viac ľudí človek má na nete, tým viac je frustrovaní a pomaly závislý. Lenže v reálnom živote, keď má človek problém, tak pomaly nikto mu nepomôže, hlavne že pozná xy ľudí….smutné, nie? Internet ako aj papier znesie tak veľa…A veruže som vďačná za svojich priateľov, ktorí mi stále pomohli a sú to pre mňa.