Mnoho ľudí neznáša samotu. Chytá ich až panický strach z toho, keď majú 10 minút čakať na autobus na opustenej zastávke. Okamžite zdvihnú telefón a volajú niekomu alebo píšu, aby mali ten pocit, že niekto sa im venuje. Vo vzťahoch sú to tie klasické typy, ktoré sa v jeden deň rozídu s partnerom a o dva dni kráčajú ruka v ruke s niekým iným. Jednoducho potrebujú mať pri sebe ten oporný bod, záchrannú loďku, ktorú nenašli v sebe. No treba dávať pozor na rozlišovanie medzi samotou a osamelosťou. Nie je to to isté.
Poviem to možno drasticky, ale sami sa narodíme, sami aj zomrieme.
„Nikto Ťa nepozná viac ako Ty sám seba, nikto s Tebou nevydrží viac ako Ty sám, nikto nevie lepšie ako sa cítiš, čo prežívaš, čo Ti behá mysľou…“
Kedy si naposledy urobil niečo pre seba? Kúpil si si darček či niečo pekné na seba, či si bol zacvičiť? Alebo prečítal pár strán z knihy pred spaním? Venoval svoju drahocennú pozornosť sebe a nie iným? Doma či v práci? Každý z nás sa potrebuje oceniť, navyše v tejto dobe čoraz viac ľudí trpí nedostatkom ocenenia a jednou z príčin je aj to, že sa nevedia sami pochváliť, príde im to čudné, možno narcistické apod.
Ak si predstavíš strom, tak ak korene neplnia svoju funkciu správne, tak celý strom neprežije. Aby si mi rozumel, tak ak Ty nebudeš v pohode so sebou samým, tak nebudeš v pohode s nikým. A to viem, o čom hovorím. Bude Ťa to doslova zožierať. Postupne, zvnútra ako nejaké monštrum. Jednoducho to nefunguje robiť všetkých naokolo seba šťastnými a seba nechať ako vrece zemiakov, ktoré sa o chvíľu roztrhne. Azda sa nemáš aspoň trošku rád?
Dnes naozaj platí, že o druhých vieme pomaly kedy boli aj na záchod, ale o sebe nevieme ani kedy sme sa naposledy tak schuti zasmiali. Tu sa mi črtajú otázky, či skutočne je pre nás nevyhnutné vedieť o druhých toľko informácií alebo to robíme len z nudy či ozajstného záujmu? Potrebujeme to, lebo bez toho nevieme žiť? Naozaj sa o nás ľudia zaujímajú toľko ako my o nich? Sú s nami preto, lebo vyhľadávajú našu spoločnosť, cítia sa s nami dobre alebo preto, aby sa necítili sami? Asi som Ti dala chrobáka do hlavy, ale cieľom nie je spochybniť či zneistiť vzťah k Tvojmu okoliu, len sa zamyslieť a sám si úprimne odpovedať.
To je len zopár otázok, ktoré ma doviedli k tomu, aby som aj ja, tak ako Ty teraz, prelomila pred niekoľkými mesiacmi bariéry medzi mnou a vonkajším svetom. Dávala som druhým všetko, čo potrebovali, chceli, zaujímala som sa o nich, bola som pre nich vždy a všade a za každých okolností, dokonca čo sa týka priorít, tak dôležitejšie bolo pre mňa to, aby oni boli šťastní namiesto toho, aby som si kryla vlastný zadok a zaoberala sa svojim šťastím. Nevravím, že to bolo zlé, stačilo mi vidieť, že sa cítia dobre v mojej spoločnosti, usmievajú a viac mi netrebalo. Lenže naopak to málokedy fungovalo. Pravdepodobne vieš, o čom hovorím. Áno, bola tam aj naivita a hlúposť, veď kto to nezažil. Stále som počúvala od rodičov, že „život Ťa naučí, nemôžeš veriť každému.“ A veru mali pravdu! Prišli prvé sklamania a krutá realita. Za čo som teraz vďačná, lebo ma to posunulo vpred.
„Keď príde do tuhého, každý bojuje sám za seba.“
Prišlo obdobie, keď aj ja som mala pocit, že sa na mna vykašľal každý. Bolo to v tom období, keď som začala podnikať. Zmenil sa mi okruh ľudí, komunikácia, myslenie, vystupovanie pred ľuďmi, vzťahy doma a v škole, ktoré sa zhoršili, doslova všetko. Môj domček sa mi zo dňa na deň zrútil. Lenže všetko, čo som potrebovala, bolo v mojej hlave, vo mne. Nie niekde inde. Ale na to som prišla, keď som bola sama so sebou. A to isté je aj v TEBE.
Keď som bola na výcviku, tak sme dostali jednu bojovú, pre mňa parádnu úlohu, a to ísť niekam, kde budeme sami so sebou 45 minút a budeme premýšľať nad tým, čo je pre nás v živote skutočne dôležité. Ale podmienka bola, že sme sa nemohli s nikým rozprávať, len sami so sebou. Mohli sme ísť do parku, či do mesta, hocikam, kde sme chceli, ale byť len so svojimi myšlienkami. Pamätám si, ako som z budovy vyletela ako keď pes cíti, že sa ide venčiť. Mala som toľko energie, že by som zabehla maratón. Niektorí si dali záležať a naozaj premýšľali o svojich prioritách, niektorí o tom, čo budú mať na obed alebo robiť cez víkend a boli aj takí, ktorí to nezvládli.
Slovo byť sám so sebou ale neznamená ostať ako opustený ostrov do konca života, bez priateľov, nešťastný alebo opustený na konci sveta, kde ani vtáky nelietajú. I keď momentálne máš ten pocit, že o Teba ani pes nezakopne, zožierajú Ťa pocity menejcennosti, zbytočnosti, že Tvoj život nemá zmysel, že si každému ukradnutý alebo je to len chvíľková záležitosť či chceš o sebe zistiť viac. To sa zmení. Byť sám so sebou znamená nájsť si aspoň pár minút denne na seba, nemyslím pozerať si svoj profil na Facebooku či Twitteri, ale mimo tohto vonkajšieho sveta a ponoriť sa do svojho vnútorného. Zmeniť pohľad a postoj voči sebe. Neboj sa, pôjdeme do toho spolu!
Dôvodov prečo nevieš alebo nechceš byť sám so sebou je hneď niekoľko:
- cítiš závislosť na druhých
- myslíš si, že nebudeš mať okolo seba ľudí, tak sa nebude o Teba nikto zaujímať a nebudeš vedieť, čo sa deje okolo Teba
- nebudeš už to centrum pozornosti, teda tzv. „stred vesmíru,“ ktorý všetci radi počúvali a na ktorom sa tak zabávali
- tvoje sebavedomie bude nízke, lebo každý deň Ti ho niekto zdvihol
- budeš sa cítiť ako menejcenný a nepotrebný
- bojíš sa premýšľať nad vecami, ktoré Ťa môžu ohroziť alebo Ťa desia, či si nechceš pripustiť,…
Každý z nás je jedinečný funkčný živý systém. Predstav si samého seba ako mapu s pokladom. Veľký labyrint, ktorý musíš prejsť, aby si sa dostal do cieľa Ten cieľ je sebaspoznávanie. Nie je to ľahká cesta a určite to nepôjde zo dňa na deň. Je to ako cvičenie v posilovni. Počas tejto „zábavy“ prídeš na mnoho vecí, ktoré Ti pomôžu pochopiť nielen seba, ale aj iných.
Je fascinujúce spoznávať seba a pozerať sa na to, ako vnímaš svet a ľudí okolo seba, veci, ktoré si si predtým nevšimol, ako ti behajú myšlienky, aké pocity prežívaš a pritom to najkrajšie je, že do toho sveta vidíš len Ty sám a nikto iný.
-
Pozoruj sa
Keď cestuješ či čakáš na kamaráta alebo si len pár minút sám, sústreď svoju pozornosť na svoje vnútro, nie na mobil. Pozoruj, čo sa deje s Tvojim telom, keď si sám. Čo Ti behá hlavou a ako sa cítiš? Polož si jednoduchú otázku: „Prečo?“ Ak si v pohode, tešíš sa, tak si zapíš, čo Ťa tak rozveselilo, ak naopak tento pocit nemáš, tiež si zapíš, čo za to môže. Postupom času si toho budeš písať menej, pretože budeš vedieť, kedy sa Tvoje telo a ako správa a čo máš robiť, aby si sa dostal do pohody.
-
Vzdelávaj sa
Popri pozorovaní si každý deň prečítaj aspoň 5 strán z knihy alebo nejaký článok, ktorý Ťa niekam posunie. Je dôležité, aby si sa posúval dennodenne a bol si toho vedomý. To, čo si prečítaš, skús hneď ako to bude možné použiť v praxi na sebe. Napr. ak si čítaš o sebavedomí, tak vyber si jeden bod, ktorý sa Ti zdá ako najjednoduhší a otestuj ho, ako na to Tvoje telo zareaguje. Ovšem nezabudni si zapísať, čo sa pri tom dialo a detaily nevynechaj!
-
Hýb sa
Už dávno je dokázané, že pohyb má byť súčasťou každého dňa. Ranným alebo večerným behom nič nepokazíš. Je to nielen spôsob, ako rozhýbať kosti, ale prináša to aj očistu pre mozog. Cítiš sa tak sviežo, uvoľnene, plný energie, je to zdroj nových nápadov a myšlienok. Preto si nezabudni nosiť malý zapisník, kde si ich budeš zapisovať, aby Ti nevyfučali z hlavy. Možno prídeš na niečo, vďaka čomu budeš úspešný, resp. Ti zmení život.
-
Staraj sa o seba
Spomeň si na to, kedy si ráno vstal z postele, pozrel si sa do zrkadla, usmial si sa a povedal si „Som krásny/ krásna.“ Ale tak od srdca. Že je to odveci? Čo vyžaruješ, to priťahuješ. Ľudia vyhľadávajú ľudí, ktorí doslova žiaria a sú vnútorné vyrovnaní, spokojní a šťastní. Ale je to opäť výsledok práce na sebe, na sebazdokonaľovaní, na trávení času so sebou samým. Tá radosť proste musí z Teba ísť.
-
Užívaj si to
Keď sa už dostaneš do tohto bodu, tak som na Teba hrdá. Zvládol si to. Po dobrej odvedenej práci sa odmeň niečím, čo Ťa poteší. Cítiš tú silu a energiu? Sebavedomie bude z Teba sršať a ľudia budú vyhľadávať Tvoju prítomnosť, pretože sa budú chcieť cítiť tak ako Ty. Pamätaj, ak chceš niečo zmeniť, musíš začať od seba. Koniec koncov, byť niekedy sám nie je až tak zlé, ako si si to pôvodne myslel.
