-
Princíp slepých koňov
Stretnú sa dva slepé kone na dostihoch. Jeden vraví druhému: „Tak čo, ideme?“ a ten druhý vraví: „Nevidím prekážky.“
Možno si už počul o tomto princípe a používaš ho v praxi alebo si naň zabudol a potrebuješ si ho pripomenúť. Ak si z tých, ktorým to nič nehovorí, nevadí. Skvelá správa je, že sa niečo nové naučíš. Avšak, odporúčam Ti tento, ako aj nasledujúce princípy, aplikovať do praxe čo najrýchlejšie. Pýtaš sa „prečo?“ Pretože Ti môžu zmeniť pohľad na niektoré kľúčové veci v Tvojom živote tak ako sa to stalo aj mne a zmenilo mi to život naruby, napr. :
– vidieť príležitosti aj tam, kde ich len málokto vidí
– pozerať sa na problémy ako na výzvy
– vidieť prekážky ako cestu smerujúcu k cieľu
a množstvo iných.
Počas dňa sa stretávame s úlohami, povinnosťami či situáciami, ktoré sú pre nás náročné, možno nepríjemné, stresujúce, nečakané, nudné, proste sa nám do toho veľmi nechce. Avšak predsa ich musíme urobiť, lebo ich nikto za nás nespraví. Či už je to skúška v škole, pracovný pohovor do novej práce, operácia a pod.
Skús si vtedy položiť tieto jednoduché otázky: „Čo mi má táto situácia dať? Čo mi má ukázať? Čo sa mám v nej naučiť? Ako môžem túto situáciu využiť pre svoj budúci úspech? Ak ju zvládnem, čo sa stane? Ako sa mi zmení život? Ako to ovplyvní moje ďalšie dni, týždne a roky, moje vzťahy, môj život?
„CESTA JE CIEĽ.“ (KONFÚCIUS)
Je to ako keď prídeš do nového mesta a vieš, kam sa chceš dostať, ale Ty to tam nepoznáš. Nevieš čo Ťa všetko čaká. Počas Tvojej cesty sa stretneš s množstvom prekážok. Od idiota, ktorý do Teba narazí na ulici, nekonečného radu v McDonalde, zlodeja, pochodu homosexuálov až po nadmerný stres a diskomfort. No každá situácia Ťa má niečo naučiť. Len v nej musíš nájsť ten zmysel, resp. príležitosť pre seba.
Aplikácia tohto princípu do praxe mi ako začínajúcemu podnikateľovi pred dvoma rokmi priniesla hneď niekoľko úspechov. Zrejme si povieš, že „no a čo, mňa to tak akurát zaujíma, aké si mala úspechy,…mňa zaujíma to, aké mám úspechy predsa ja a navyše nie som ani podnikateľ.“ Úplne s Tebou súhlasím. Máš pravdu. A práve na to je vhodný druhý a tretí princíp.
-
Princíp ruky
Daj si ktorúkoľvek ruku pred seba tak, že máš dlaň otočenú k sebe a zohni palec k spodnej časti malíčka.
Stane sa jedna vec, a to že Ty v podstate vidíš päť prstov (ak sa nebudeme hrať na prílišných detailistov a nebudeme rozlišovať palec a prsty, ale zameriame sa na pointu), ale ten, čo je oproti Tebe vidí len štyri. Povieš si, „to je čo za blbosť, veď to vie aj malé dieťa.“ Správne, avšak často tak jednoduché veci nepoužívame v praxi.
Podstatou tohto princípu je to, že sa zväčša pozeráme na veci zo svojho uhla pohľadu, máme svoju pravdu a vidíme len to, čo chceme vidieť, obmedzený počet možností, na základe ktorých sa následne rozhodujeme. Možno práve Ty si ten, kto si prehodnocuje veci zo všetkých strán. Aj ja som ten typ, ale väčšina nie je. Nebudeme si klamať ani presviedčať samých seba o opaku. Veľakrát sa nám nechce premýšľať nad ďalšími alternatívami, a prečo by sme aj mali, veď to čo nám ako prvé napadne je geniálny nápad a sme s ním väčšinou spokojní. Nevravím, že je to zlý prístup. Práve naopak. Sú situácie, keď je táto voľba najlepšia a zároveň šetrí čas, má veľa výhod. Ale je to akoby sme si pozerali len na koniec nosa.
Niekedy je to aj o tom, že nielenže my nevidíme tie ostatné možnosti, ale my ich možno ani nechceme vidieť. A práve o to ide. O postoj. Ak pripustíme, že aj tá druhá strana môže mať pravdu alebo konštruktívne riešenie situácie (čiže ak ja pripustím, že druhá osoba vidí štyri prsty a ona zas to, že ja vidím päť), tak môžeme o veciach diskutovať a smerovať k dohode alebo len k výmene názorov či zhodnocovaniu možných alternatív, avšak obe strany budú naklonené k tomu, aby sa niečo naučili, vyriešili či zmenili, nie k hodnoteniu, deštruktívnej kritike, hádkam či osočovaniu. Rovnako to platí v partnerských aj pracovných vzťahoch, ale aj v hocijakej situácii, kde človek nevidí to, čo ten druhý.
Ak sa ocitneš na dne alebo v stave rozchodu, okrem balíka vreckoviek a depresívnej nálady si spomeň aj na tento princíp a skús sa zamyslieť, čo je to „niečo,“ čo nevidíš a môže Ti to zmeniť minimálne myslenie v danej situácii. Ja viem, že sa mi to hovorí ľahko, ale VIEM, že Ty to zvládneš a prídeš na to! Nezabudni na správny postoj a princíp slepých koňov.
-
Princíp rubikovej kocky
„Každý človek (klient) je ako rubikova kocka. Úlohou poradcu je poskladať kocku využitím všetkej svojej kreativity do takej podoby, aby klient dokázal samostatne fungovať a pokračovať v ďalšej transformácii bez poradcovej pomoci.“ (môj výrok)
Tento princíp a rovnako aj citát je zrkadlom toho, ako vnímam veci, ľudí, vzťahy a celkovo svet okolo seba popísaný tou jednoduchšou formou tak, aby ho dokázal pochopiť každý. Teda aj Ty. Každý z nás vníma svet inak, a preto budem veľmi rada, ak už teraz použiješ princíp ruky a prečítaš si môj pohľad. Do akej miery sa s ním stotožníš je len na Tebe. Ale môžem Ti s čistým svedomím povedať, že zaujal nielen podnikateľov, zamestnancov, ale aj študentov a niekoľkých kvalitných odborníkov v oblasti psychológie.
Každá strana rubikovej kocky obrazne predstavuje nejaké hodnoty, vzťahy, postoje, prácu a pod. Každý z nás má jednotlivé strany kocky inak usporiadané a otočené, čiže disponuje inými hodnotami a názormi. Niekto má svoju najvyššiu hodnotu rodinu, niekto kariéru, iný uznáva viacerých bohov, no nájde sa aj taký, kto neuznáva žiadneho. Ľudia prirodzene vyhľadávajú ľudí, ktorí majú podobné názory ako majú oni sami, teda s rovnakou alebo podobnou konšteláciou farieb či strán kocky. Niekedy naozaj stačí zmeniť postoj (princíp ruky) k danej strane, teda „pootočiť stranu kocky“ istým smerom a možno sa budú diať zaujímavé veci. Akokoľvek hrôzostrašne, nelogicky či náročne Ti znie tento princíp, jeho využitie v praxi sa mi vyplatilo.
